Prvú písomnú zmienku poznáme z roku 1298.Ako poddanská obec často menila svojich zemepánov. Koncom 15. storočia patrila Rozgoniovcom (Rozgony), v 16. storočí zasa Palóciovcom (Palóczy), ďalej Dobovcom, mníšskemu rádu sv. Kláry, Peréniovcom (Perény) a časť obce panstvu Blatného Potoka (Sárospatak).
V roku 1528 túto časť Uhorska dobyli Turci, pričom konkrétne v oblasti Tokaja bojovali ich spojenci – Krymskí Tatári. Dobité územie držali vo vlastníctve približne 170 rokov.
Podľa dobových zápisov v roku 1557 dedinu tvorilo 6 port. V danom čase sa nezrátavali obyvatelia ale porty, pričom porta je taká brána vedúca ho hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňom. Všeobecne sa počíta, že v jednej takejto usadlosti mala rodina so služobníkmi minimálne sedem ľudí. Okrem toho podľa zápisu boli v Černochove ešte traja želiari. V roku 1557 tu teda žilo minimálne 45 obyvateľov.
V roku 1663, čiže ešte počas tureckej okupácie v Uhorsku, vyčíňal mor, ktorý značne znížil stavy všetkého obyvateľstva. Existenciu Vinohradov v obci a jej okolí potvrdzuje zápis z roku 1715. Nachádzalo 15 domácností. Na tie časy je to dobré aspoň v tom zmysle, že obec nezanikla. To pretože vplyvom Rákociho kuruckých povstaní a ďalšej morovej rany v tejto časti súčasného Slovenska mnohé dediny ostali dočasne vyľudnené, mnohé aj natrvalo.
Údaj z roku 1787 zaznamenáva, že v Černochove žilo už 386 obyvateľov v 69 domoch. Tento nárast možno odôvodniť valaskou kolonizáciou, keď sa tu prisťahovalo nové obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. V danom roku dedina patrila Uhorskej kráľovskej komore. V roku 1828 to bolo 397 ľudí v 53 domoch. Obyvatelia boli prevažne vinohradníci a poľnohospodári. V značnej miere sa venovali aj ovocinárstvu, konkrétne pestovaniu čerešní. Väčšina pozemkov patrila grófskemu rodu Wallisovci. V roku 1831 obec postihla cholerová epidémia.
Po I. svetovej vojne sa v roku 1918 stal Černochov súčasťou Československa. Požiar v roku 1927 zničil skoro celú dedinu a musela sa budovať nanovo. Od 2. novembra 1938 do 21. januára 1945 bola obec odčlenená od Československa a stala sa súčasťou Hortyho Maďarska. V tom čase tu bolo 106 domov. Po vojne sa hranice vrátili do pôvodného stavu.
Jednotné roľnícke družstvo v obci založili v roku 1952, o desať rokov na to prešlo do vlastníctva štátnych majetkov. Elektrický prúd bol v Černochove zavedený v roku 1953, v roku 1958 tu mali dokonca vlastné kino. Verejného hlásnika s bubnom a paličkami v roku 1962 nahradil miestny rozhlas. Pravidelné autobusové spojenie tu začalo premávať až od roku 1963.
